Žil raz jeden starý múdry indián a mal prekrásneho koňa. Za indiánom prišli cudzinci a chceli koňa kúpiť, ponúkali dosť veľké bohatstvo ale indián ich odmietol zo slovami: „ja mám svojho koňa rád, ja ho za nič nevymením.“ Po čase  však kôň indiánovi ušiel, za starým indiánom prišli jeho priatelia a hovoria mu: „ty si ale hlupák, keby si toho koňa predal mal by si bohatstvo, teraz nemáš nič“ indián im odpovedá: „nepoznáme celý príbeh, dajme tomu že kôň mi ušiel“ Za pá dní sa kôň vráti i zo stádom divých koni. Priatelia vravia indiánovi „Ty máš ale šťastie, kôň sa ti vrátil aj z celím stádom“ a indián im odpovedá „ nepoznáme celý príbeh, dajme tomu že kôň sa my vrátil aj so stádom“ Tie divé kone sa pokúšal skrotiť indiánov syn, on však z jedného koňa spadol a zlomil si nohu. Priatelia indiánovi vravia „aká tragédia syn ti spadol z koňa a zlomil si nohu.“ Indián im opäť odpovie „ nepoznáme celí príbeh, dajme tomu že môj syn si zlomil nohu“ Medzi tým vypukne vojna a všetkých chlapcov z dediny odvedú na front okrem indiánovho syna, pretože ma nohu v sadre. Lenže tá vojna bola nesmierne krvavá a všetci chlapci v nej pomreli. Priatelia indiánovi vtedy povedia „ty si mal ale šťastie naši synovia sú už mŕtvy len tvoj syn ešte žije“ A indián im odpovedá „nepoznáme celý príbeh, dajme tomu že môj syn žije...“